Zažili ste už
niekedy pocit 100 %- ného bezpečia? Pocit úplného odovzdania a dôvery v druhého?
Dôveru v jeho schopnosť zabezpečiť vám dostatok prostriedkov, citov a priestoru
potrebných k zaisteniu spokojného a napĺňajúceho života? Ak áno, ste
tá šťastná. Ak nie, buď nie ste s tým pravým, alebo medzi Vami nefunguje dorozumievanie
dostatočne na to, aby ste dospeli k určitému konsenzu a odomkli svoju
zámku intimity duše a odovzdali svoje pravé JA ďalej. Lebo o tom to
je. O viere v to, že partner príjme Vaše pravé JA bez výhrad, s láskou
a porozumením.
Foto: Felix Russell |
V začiatkoch môjho vzťahu som sa nahnevala na
svojho drahého, pretože mi odmietol dať sľub, že mi zabezpečí niečo, po čom som
v tej dobe túžila. Nechápala som, aký má problém... Veď som to nechcela hneď v
danej chvíli. Len som potrebovala vedieť, že mojej požiadavke bude venovať čas
potrebný k jej obstaraniu. Ale nechala som to tak. Ubehol nejaký čas. Na
danú požiadavku sa zabudlo a pravdu povediac, keď tak spätne spomínam, netuším
už, o čo vtedy šlo. Takže to v konečnom dôsledku ani nebolo dôležité. Nebola to
však nedôležitosť mojej požiadavky, čo donútilo môjho partnera nedať mi sľub k
jej splneniu. Bolo to uvedomenie, že v danom čase, pozícii a ani v jeho silách
nebolo vtedy možné ten sľub splniť.
Foto: Freestocks-org |
O niečo
neskôr, v iných životných situáciách, mi však už ako manžel dal mnoho sľubov.
Až vtedy som pocítila silu sľubu daného v úplnej viere v jeho splnenie. A
taktiež silu viery v človeka, ktorý taký sľub dal. Vieru, že nech sa deje, čo
sa deje, bude tu pre mňa a naše deti. Nie, nie sme dokonalí. Tak ako iní,
aj my sa vieme pochytiť na maličkostiach. Ale už vo chvíli hádky cítime
nesúlad, ktorý nám nie je po vôli a snažíme sa zasa dospieť ku zhode,
ktorá dopraje našim mysliam ticho a mier. Uvedomujeme si, že tam vonku je
nadbytok zla, ktoré číha na nás, naše deti, našich blízkych. Preto sme si
vytvorili bezpečný domov, kde je všetko možné a každý sen nadobúda tvar.
Ďakujem Ti drahý môj.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára