štvrtok 5. októbra 2017

Hold partnerovi

Zažili ste už niekedy pocit 100 %- ného bezpečia?  Pocit úplného odovzdania a dôvery v druhého? Dôveru v jeho schopnosť zabezpečiť vám dostatok prostriedkov, citov a priestoru potrebných k zaisteniu spokojného a napĺňajúceho života? Ak áno, ste tá šťastná. Ak nie, buď nie ste s tým pravým, alebo medzi Vami nefunguje dorozumievanie dostatočne na to, aby ste dospeli k určitému konsenzu a odomkli svoju zámku intimity duše a odovzdali svoje pravé JA ďalej. Lebo o tom to je. O viere v to, že partner príjme Vaše pravé JA bez výhrad, s láskou a porozumením.

Foto: Felix Russell

V začiatkoch môjho vzťahu som sa nahnevala na svojho drahého, pretože mi odmietol dať sľub, že mi zabezpečí niečo, po čom som v tej dobe túžila. Nechápala som, aký má problém... Veď som to nechcela hneď v danej chvíli. Len som potrebovala vedieť, že mojej požiadavke bude venovať čas potrebný k jej obstaraniu. Ale nechala som to tak. Ubehol  nejaký čas. Na danú požiadavku sa zabudlo a pravdu povediac, keď tak spätne spomínam, netuším už, o čo vtedy šlo. Takže to v konečnom dôsledku ani nebolo dôležité. Nebola to však nedôležitosť mojej požiadavky, čo donútilo môjho partnera nedať mi sľub k jej splneniu. Bolo to uvedomenie, že v danom čase, pozícii a ani v jeho silách nebolo vtedy možné ten sľub splniť.

Foto: Freestocks-org
O niečo neskôr, v iných životných situáciách, mi však už ako manžel dal mnoho sľubov. Až vtedy som pocítila silu sľubu daného v úplnej viere v jeho splnenie. A taktiež silu viery v človeka, ktorý taký sľub dal. Vieru, že nech sa deje, čo sa deje, bude tu pre mňa a naše deti. Nie, nie sme dokonalí. Tak ako iní, aj my sa vieme pochytiť na maličkostiach. Ale už vo chvíli hádky cítime nesúlad, ktorý nám nie je po vôli a snažíme sa zasa dospieť ku zhode, ktorá dopraje našim mysliam ticho a mier. Uvedomujeme si, že tam vonku je nadbytok zla, ktoré číha na nás, naše deti, našich blízkych. Preto sme si vytvorili bezpečný domov, kde je všetko možné a každý sen nadobúda tvar. Ďakujem Ti drahý môj.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

3 Odhalenie

Paradoxne som sa zobudila na ticho. Uvedomovala som si, že som stále v obývačke na gauči. Otočila som sa a narazila som do ocka. „Ahoj, sp...