Žena 21. storočia

Milé žienky domáce. Máte už po krk detského džavotania? Nudí Vás skladanie veží z kociek? Radšej by ste sa pustili do stavby niečoho vlastného? Doba sa mení a dnešná doba je naklonená aj Vám, ženám v domácnosti. Matkám, ktoré sú pripútané ku svojmu zlatíčku. Ó áno, milujete ich. Sú Vaše. Sú nádherné. Sú dokonalé. A taktiež sú požierači času. Toho Vášho.

Každý človek túži po sebarealizácií. Niekto viac, niekto menej. Niekto o svojich túžbach bude celý život snívať, no nič nespraví pre to, aby si ich naplnil. Iní hľadajú cestičky, ako dosiahnuť naplnenie, aby na sklonku života neľutovali premárnený život. Dnešná doba praje aj ženám. Zatiaľ čo v minulosti bolo priam nevhodné, aby sa matka malého dieťaťa venovala niečomu inému než výchove svojej ratolesti, v dnešnej dobe máte hneď niekoľko prostriedkov k dosiahnutiu cieľa. Pokiaľ ste spokojná vo svojom zamestnaní a túžite po kariérnom raste, môžete predať štafetu vo výchove svojmu manželovi, či partnerovi. Ten má nárok na materské rovnako ako matka. Jeho nárok si môže uplatniť najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Príspevok na dieťa, či už ide o materské, alebo rodičovský príspevok, môže poberať len jeden z rodičov. V praxi je teda najvýhodnejšie, keď si matka užije svoju materskú dovolenku a potom nastúpi „do služby“ otecko. Verte, či nie, je mnoho otcov, ktorí s radosťou na seba preberú túto zodpovednosť. Stačí len zabehnúť na sociálnu poisťovňu, kde Vám tetušky iste s radosťou vysvetlia podmienky nároku na materské. Potom to oznámiť zamestnávateľovi a je to. Manžela máte doma a vy stúpate v práci po rebríčku.

Foto: Green Chameleon

Odlišná situácia sa týka samostatne zárobkovo činných osôb, resp. živnostníkov, ktorí počas poberania materského príspevku môžu ďalej podnikať . Matka (resp. otec), ktorá je na materskej dovolenke a ešte nie je živnostníčkou, si samozrejme môže založiť aj novú živnosť. Nie je obmedzená ani výška jej príjmu, ako je tomu napríklad pri práci popri evidencii na úrade práce. Sociálna poisťovňa nesleduje, aký príjem matka na materskej dosahuje. Sleduje iba to, či ho nedosahuje z pôvodnej zmluvy. Navyše, matka, ktorá začne popri materskej pracovať, či už na zmluvu, dohodu alebo živnosť, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti. Nemusí jej nič oznamovať.

Foto: Evan Kirby

Takže úrady sme doriešili a ide sa do práce. Zamestnankyňa jednoducho nastúpi do práce. Ale čo začínajúca živnostníčka? Tak v prvom rade, pokiaľ nemáte dobrý nápad, tak sa do podnikania ani nepúšťajte. Trh je bohužiaľ presýtený horlivcami, ktorí sa do podnikanie pustili s vervou, ale s ružovými okuliarmi na očiach. Pokiaľ nie ste dieťaťom šťasteny, či miliardára, musíte mať skvelý podnikateľský a finančný plán. Samozrejme, ani nejaký ten sponzor nie je na zahodenie. Ale aj u toho pochodíte len s prepracovaným plánom. Vyhraté máte vy, ktoré ste boli obdarené už pri narodení a oplývate nejakým nadaním. Stačí len chcieť, nevzdávať sa pri prvých neúspechoch a ísť si za svojim. Úžasným bonusom je, pokiaľ Vás podporujú najbližší.

Foto: La Caravan

Samostatne zárobková činnosť má svoje výhody aj nevýhody. Na čo si zvyknete veľmi rýchlo, je uvedomenie, že ste si sama sebe paňou a nikto Vám neskáče po hlave. (Teda, až na Vaše dieťa, ale tomu to s radosťou prepáčime.) Na čo sa navyknúť nedá, je závistlivosť, škodoradosť a zlomyseľnosť. Bežný človek sa len tak do podnikania nepustí, preto to neodpustí tým, ktorí na to majú guráž. Pre takého človeka je obvyklé, že s radosťou sabotuje prácu iných, aby im dokázal, že nie sú takí dobrí, ako si o sebe myslia. Bohužiaľ v našom štáte má viacero možností, ako Vám pokaziť deň. Stačí správne namierená sťažnosť. Potom k Vám budú na návštevy chodiť tetušky z rôznych úradov, ktoré sa budú snažiť spraviť všetko preto, aby Vám dokázali, že to čo robíte, v žiadnom prípade nerobíte správne. Vtedy majte na pamäti, že ste lepšia ako všetci tí závistlivci a byrokrati, pretože Vám sa to podarilo. Splnili ste si sen, šli ste si za svojim, prispievate do domáceho rozpočtu, napriek tomu, že ste v prvom rade matka na plný úväzok. Vy ste už vyhrali. Ste žena 21. storočia.

Foto: rawpixel.com

V otázkach výchovy niet správnych odpovedí....

Založíme si rodinu. Privedieme na svet deti. Vo chvíli ich narodenia si to uvedomíme. Radosť mierne zatieni zodpovednosť. Strach. Už nikdy nebudeme sami. Už nikdy nebudeme prvoradí. Už nikdy sa neprestaneme báť.

Dieťa rastie. Snažíme sa mu vštepiť základné pravidlá života. Ako žiť, prežiť, vyniknúť, nenechať sa ovplyvniť a používať vlastný rozum. Čas letí. Čas sa kráti. Prichádza deň, keď dieťa vyprevadíme v ústrety vlastnému životu. Nechceme predsa, aby sa z nich stali vyvrheli, ľudia neschopní zaradiť sa do spoločenského života. A tak s potláčanou slzou odprevádzame dieťa do škôlky. Nechávame ich tam so slepou dôverou v učiteľku, ktorú sme nikdy predtým nevideli, a ktorá ma v nasledujúcich rokoch formovať prostredníctvom rokmi prenášanej múdrosti jeho malú myseľ. Sami seba sa pýtame: stihli sme to? Predali sme mu dostatok vlastných skúsenosti, aby to zvládol? Aby sa šťastne odrazil z neznáma do sveta informácií. A ide sa ďalej. Deň za dňom sa divíme ako nám dieťa pred očami rastie, má čoraz viac vlastných názorov, viac kamarátov, viac možností na skúšanie neznámeho. Tešíme sa z jeho úspechov, podporujeme ho v raste, usmievame sa na každej besiedke, aj keď máme chuť vyroniť slzičku pri spomienke na malé bábätko vycierajúce sa z perinky.

Foto: Liv Bruce

Je tu deň D. Ďalšia zmena, ďalšia radosť i starosť navyše. Sme v škole. Sedíme spolu v prvý deň v lavici. Hľadím na svoje dieťa. Oči plné očakávania a sebavedomia. Konečne je školáčka. Cesta pokračuje. Ďalšie možnosti, viac voľnosti, viac ľudí v živote. A práve spoznávanie nových ľudí so sebou nesie nebezpečenstvo. Je ťažké naučiť naivného človiečika, že nie každý, kto mu vstúpi do života je hneď kamarát. A ešte ťažšie je odbúrať jeho sklamanie z tohto poznania. A tak stojíme v pozadí pripravení kedykoľvek zasiahnuť a pomôcť. Len nás mrzí, že osobnosť človeka sa formuje nie len na základe úspechov, ale aj sklamaní.

Vypustiť vlastné dieťa do života vyžaduje u mnohých rodičov kúsok sebazaprenia. Každý náš skutok smeruje k danému okamihu. V otázkach výchovy však niet správnych odpovedí. Existujú len činy. Dieťa nie je len nová hračka, ktorá bude odpočívať, kam ju odložíme. Je to malý človiečik, ktorý vníma každé naše gesto, náš výraz, mimiku. Počúva každé slovo. Všíma si reakcie. Vo chvíli keď si to uvedomíme a zariadime sa podľa toho, máme vyhrané. Vďaka bezbrehej láske dieťaťa mu hlavne v prvých rokov života dokážeme ukázať správny smer, a to úplne jednoducho. Tým, že budeme žiť a správať sa tak, ako to očakávame od neho. Naučíme ho rozoznávať dobro, od hrozieb života.

Hlavné je, aby mal rodič ujasnené priority a riadil sa nimi. Pokiaľ si bude istý sám sebou, dieťa ho bude s radosťou nasledovať. Pretože presne to od nás naše deti vyžadujú: sebaistotu, dôveru, oporu. Pokiaľ si rodič bude istý tým, kto je, čo chce a kam smeruje, bude správnym príkladom toho, ako naučiť dieťa rozpoznať skutočné hodnoty, ktoré sa oplatí nasledovať a žiť v ich duchu.

Foto: Annie Spratt

Ranná príprava cappuccina na spestrenie dňa

A je tu ďalšie chladné ráno s bežnou rutinou. Teplý čaj, nakrájať párky, umyť zuby, nasadiť čapice a zakývať odchádzajúcemu autu s nefalšovaným úsmevom. Mám Vás rada deťúrence, užite si deň v škole, škôlke. 

Sadám k prázdnemu stolu, strasie ma zima. Tak to teda nie. Chvíľu hľadím do stropu a rozhodujem sa, čo skôr, keď mi zrak padne na kávovar. Pery sa mi roztiahnu do šťastného úsmevu a so slastným očakávaním tepla a lahodnej chuti vstávam a mierim si to k chladničke. Nalejem si mliečko do vyššieho pohára a dám ho zohriať do mikrovlnky. O áno, teraz sa kávičkári chytajú za hlavu. Veď to mlieko sa má zahrievať postupne. No táák, nebláznite. Je mi chladno. Chcem svoje cappuccino!!! Priebežne mikrovlnku otváram a kontrolujem teplotu mlieka, aby som po prehriatí nemala namiesto cappuccina kakavko. Medzitým vyberám zo skrinky kapsulu s kávou. Sen o pákovom kávovare stále len snívam, keďže možnú investíciu doňho zožral múr obklopujúci náš domček. Nevadí. Koniec koncov, celé leto som si svoju kávičku vychutnávala na terase za domom v súkromí, ktoré vytváral práve tento múr. Strčím kapsulu do kávovaru a vytiahnem mlieko z mikrovlnky. Teplota super, ide sa napeňovať. Nechystám sa kresliť si na cappuccino obrázky a tak si mlieko napením rovno v pohári. Strčím do pohára ručný napeňovač a nacvičenými pohybmi vytváram z mlieka penu. Mňam. Medzitým mi do šálky na cappuccino kávovar prekvapkáva espresso. V pohári sa črtá nádherná pena. Jemne ním zavrtím, čím sa snažím zbaviť penu bubliniek. Jemnosť nepomáha, a tak zvolím aj mierne drastickejší spôsob a opatrne buchnem pohárom s penou o pult, čím pripravím o existenciu aj zvyšné bublinky. Penu nalievam do stredu šálky s pripraveným espressom. Paráda. Pozerám na nádherné cappuccino v strede s jemnou penou olemovanou cremou z espressa. Zhlboka sa nadýchnem a nasávam vôňu čerstvej kávy.

S úsmevom a penou na perách sa púšťam do nového dňa. Pekný deň aj Vám!

Foto: MK