A je tu ďalšie chladné ráno s bežnou rutinou. Teplý čaj, nakrájať párky, umyť zuby, nasadiť čapice a zakývať odchádzajúcemu autu s nefalšovaným úsmevom. Mám Vás rada deťúrence, užite si deň v škole, škôlke.
Sadám k prázdnemu stolu, strasie ma zima. Tak to teda nie. Chvíľu hľadím do stropu a rozhodujem sa, čo skôr, keď mi zrak padne na kávovar. Pery sa mi roztiahnu do šťastného úsmevu a so slastným očakávaním tepla a lahodnej chuti vstávam a mierim si to k chladničke. Nalejem si mliečko do vyššieho pohára a dám ho zohriať do mikrovlnky. O áno, teraz sa kávičkári chytajú za hlavu. Veď to mlieko sa má zahrievať postupne. No táák, nebláznite. Je mi chladno. Chcem svoje cappuccino!!! Priebežne mikrovlnku otváram a kontrolujem teplotu mlieka, aby som po prehriatí nemala namiesto cappuccina kakavko. Medzitým vyberám zo skrinky kapsulu s kávou. Sen o pákovom kávovare stále len snívam, keďže možnú investíciu doňho zožral múr obklopujúci náš domček. Nevadí. Koniec koncov, celé leto som si svoju kávičku vychutnávala na terase za domom v súkromí, ktoré vytváral práve tento múr. Strčím kapsulu do kávovaru a vytiahnem mlieko z mikrovlnky. Teplota super, ide sa napeňovať. Nechystám sa kresliť si na cappuccino obrázky a tak si mlieko napením rovno v pohári. Strčím do pohára ručný napeňovač a nacvičenými pohybmi vytváram z mlieka penu. Mňam. Medzitým mi do šálky na cappuccino kávovar prekvapkáva espresso. V pohári sa črtá nádherná pena. Jemne ním zavrtím, čím sa snažím zbaviť penu bubliniek. Jemnosť nepomáha, a tak zvolím aj mierne drastickejší spôsob a opatrne buchnem pohárom s penou o pult, čím pripravím o existenciu aj zvyšné bublinky. Penu nalievam do stredu šálky s pripraveným espressom. Paráda. Pozerám na nádherné cappuccino v strede s jemnou penou olemovanou cremou z espressa. Zhlboka sa nadýchnem a nasávam vôňu čerstvej kávy.
S úsmevom a penou na perách sa púšťam do nového dňa. Pekný deň aj Vám!
 |
| Foto: MK |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára