Každá matka „na čakačke“ je plná
očakávaní. Kedy sa drobec narodí? Ako bude vyzerať? Budem mať dosť mlieka, aby
som ho nakŕmila? Čo všetko bude drobček po narodení potrebovať? A mnoho
iných otázok sa jej premieľa v hlave presýtenej hormónmi. Navyše, budúcu
mamičku čaká ešte mnoho rozhodnutí. Jedno z najdôležitejších je výber
pôrodnice.
Foto: Hush Naidoo |
Povedali by ste: jeden štát,
jednotný prístup, porovnateľné služby. A už teraz by ste sa mýlili.
Bohužiaľ, na Slovensku stále nájdete pôrodnice, kde Vás budú odhovárať od
potreby mať pri pôrode otca dieťaťa, pretože je to vraj proti prírode. Keď
spomeniete priloženie dieťatka k prsníku hneď po narodení, vysmejú sa Vám,
pretože kvôli Vám nebudú meniť zabehané postupy. A nebodaj spomeniete rooming
in, naštvú sa, že tak to vyzerá, keď čítate hlúposti na internete. A keď
sa podvolíte, na pôrod Vám ostanú spomienky, na ktoré budete chcieť veľmi
rýchlo zabudnúť. Na dôvažok, dieťa sa Vám nebude chcieť prisať na prsník,
pretože Vám ho donesú nakŕmené umelým mliekom a prvý krát ho uvidíte
rozbalené doma, lebo nebudete chcieť riskovať, že na Vás sestrička navrieska,
že ste ho vybalili z dokonale utiahnutej perinky. To je realita mnohých
slovenských pôrodníc. Ale ja Vám napíšem o pôrodnici v treťom najväčšom
meste na Slovensku. Vitajte v Prešovskej pôrodnici FNsP J.A. Reimana v Monobloku.
Foto: Oscar Keys |
Vravíte si, porodili tu iné ženy, porodím aj ja. V podstate, pokiaľ
pôrod prebieha bez komplikácií, každá pôrodnica je pre Vás vyhovujúca, pokiaľ
nie ste náročná. Beda ale, keď ku komplikáciám dôjde a utekajte, ak Vám
navyše ani neveria, že niečo nie je v poriadku. Môj pôrod sa začal, resp.
mal začať v stredu ráno. Bohužiaľ človek mieni, doktor mení. Namiesto
vyvolávania pôrodu, na ktoré som bola objednaná ráno, som sa dočkala prijatia
do pôrodnice o tretej popoludní, aj to len po mojom naliehaní, pretože
službukonajúci lekár ma posielal domov. Jeden stratený deň navyše. Pre lekárov,
ktorí majú pôrody na dennom poriadku, nič nezvyčajné. Pre matku, ktorá ich už
niekoľko dní upozorňuje na to, že chlapček sa už ani nehýbe ani nekope, aj keď
doteraz hral v brušku futbal, je to na zaplakanie. Prišiel štvrtok, náš
druhý deň v pôrodnici. Prezrel si ma doktor MUDr. Martin Šima,
a napriek mojim obavám o malého vyhlásil, že ja veru ešte rodiť
nebudem, že mám ísť na izbu. Skamenela som a po počiatočnom šoku zohral
svoje adrenalín a strach o zatiaľ nenarodeného synčeka. Vďaka
vytrvalosti som si vydobyla infúziu oxytocínu, čo nebola veľká výhra, ale
vravela som si, že sa aspoň dostanem do centra diania, pretože oxytocín sa
podáva priamo na pôrodníckom oddelení. Prvá infúzia nezabrala. Nešťastná som sa
prechádzala po chodbe v sprievode manžela, keďže slovenské pôrodnice nie
sú prispôsobené na to, aby s Vami mohla tráviť čas Vám blízka osoba od
prvej doby pôrodnej. Po obede som sa začala otvárať, ale namiesto kontrakcií
som pociťovala jednoliatu bolesť, ktorá neustávala. Večer musel manžel odísť
k našej trojročnej dcére a vtedy sa začalo peklo. Chcela som si
uľaviť od bolesti v teplej sprche, ale čuduj sa svete, na pôrodníckom
oddelení v Prešove netiekla teplá voda. Po polnoci som bola od bolesti
taká vyčerpaná, že som začala grcať. Vtedy si ma konečne všimla jedna zo
sestričiek (lekár ma svedomito ignoroval) a odviedla ma na ležadlo do
pôrodnej miestnosti. A mne stúpla nádej. Zavolajú lekára a ten ma dá
dokopy, vravela som si. Aké veľké bolo sklamanie, keď mi sestrička priniesla
deku, prikryla ma a odišla s tým, že ešte nebude zbytočne budiť
lekára, veď ešte nie som otvorená na pôrod. Potom v miestnosti zhasla
a presunula sa do sesterskej miestnosti, pričom za sebou zatvorila dvere,
aby som ich pri debate s druhou nočnou sestrou nerušila svojimi bolestnými
vzlykmi. Nechali ma takto ležať ďalších 7 hodín. Nadránom vedľa mňa porodila iná
žena, ktorú priviezli rovno zo sanitky a porodila v priebehu 10
minút. To mi veľmi k morálke nepomohlo. Mala som chuť vrieskať. Ale keď
som sestričku poprosila, aby k pôrodu zavolala môjho manžela a ona
len poznamenala: „Ale nie, snáď nechcete, aby Vás takto videl!“, nemala som síl
jej oponovať. Vyhŕklo mi len pár sĺz, ktoré ostali okolím úspešne nepovšimnuté.
Záchrana prišla v podobe pôrodnej asistentky, ktorá ma trochu psychicky
podporila, za čo som jej doteraz veľmi vďačná, pretože bez jej vtedajšej
podpory by som asi neprežila to, čo ešte len malo prísť. Lekárka, ktorej sa
končila nočná smena mi prepichla plodový obal, aby mi odtiekla plodová voda
a nasadila mi ďalšiu infúziu oxytocínu. Vtedy mi ani nenapadlo to
odmietnuť, keďže s každou dávkou bolesti som čoraz menej vnímala okolie.
Oxytocín ešte znásobil už aj tak silné bolesti. Sestričky po mne kričali, že
mám tlačiť, keď mám kontrakcie (po lekárovi ani stopy). Nenechali ma vysvetliť
im, že netuším, kedy mám kontrakcie, pretože už niekoľko hodín pociťujem
rovnorodú bolesť bez prestania. Jedna z mnohých nesympatických sestričiek
sa nado mňa postavila, držala ma za brucho a keď mi brucho stvrdlo,
kričala na mňa ako na blázna, že mám tlačiť. Vtedy prišiel na vizitu primár
oddelenia MUDr. Jozef Adam, PhD. spolu s celou triedou
študentiek. Všetci sa mu odstúpili, aby ma prezrel. Zistil, že stále mám
v maternici kopu plodovej vody. Zamračil sa. Pozrel sa na všetkých a
spýtal sa, ako môžem takto rodiť, keď tomu tá voda bráni (vodu zo mňa
vytlačil). Nepočula som ich odpovede. Primár odišiel, všetci si vydýchli
a zasa sa začali správať ako bezcitní sadisti. Aby toho nebolo dosť, v tej
dobe ma mal na starosti lekár-stážista pod dozorom arogantného MUDr. Martina
Šimu a okolo mňa bola rozostúpená celá trieda študentiek. Doktor sa
mimo môjho zorného uhla s niekým zhováral a naďalej si ma nevšímal,
ako po zvyšné tri dni môjho pobytu v nemocnici. Keď konečne ku mne prišiel
a zamračil sa, bolo mi jasné, že mu konečne došlo, že niečo nie je
v poriadku. Bez slova odišiel pre umelohmotný zvon a odstrčil
lekára-stážistu, ktorý bol zdesený už nejakú dobu, no neodvážil sa Šimovi nič
povedať. Šima ma nastrihol ešte viac ako som už bola, až som sa bála, že to
prehnal. Bolo mi už ale všetko jedno, chcela som len konečne vidieť malého, či
je v poriadku. Aj zvonom sa mu podarilo malého vytiahnuť až na tretí krát.
Bol celý zeleno modrý, nehýbal sa, bol ticho. Ani mi ho neukázali. Vrchol bol,
keď ho sestrička odo mňa brala, vyšmykol sa jej a zachytila ho za nožičku
tesne nad zemou. Zhrozene som sa na ňu dívala a že ani nedýcham, som si
uvedomila, až keď malého od sestričky vzala detská lekárka. Vtedy som dúfala
len v to, že až mi ho o pár hodín vložia do náručia, tak na to všetko
zabudnem.
Foto: Jordan Whitt |
Nikdy na to nezabudnem. Zrejme aj preto, že keď som si šla pozrieť syna, bol
v inkubátore, z telíčka mu trčalo niekoľko hadičiek a mne
oznámili, že o päť minút tu budú sanitári, ktorí ho prevezú na detskú
JISK-u. Drobec trpel veľmi nízkym počtom červených krviniek a silnou
žltačkou v dôsledku rozdielnosti krvných skupín. Preto sa prestal
v brušku hýbať dávno pred pôrodom. Navyše sa narodil veľmi veľký, meral 56
cm a vážil 4200g. Doktor Šima mal po pôrode tú drzosť, že za mnou došiel
na izbu a „prezradil mi“, že som vôbec nemala rodiť prirodzene, že bolo
nemožné, aby som tak veľkého chlapčeka vytlačila. Že AK by to tušili, šla by
som na cisársky rez. To, že som v nemocnici už týždeň pred pôrodom každého
urgovala, že majú malého vybrať, ani nespomenul. Veď prečo by mali počúvať
ženu, ktorá je už deväť mesiacov zžitá so svojim dieťaťom. Prečo by mali vôbec
brať do úvahy jej obavy. Oni sú lekári, oni sú niekto. Zatiaľ čo ja som bola
len ďalšia tehotná, pre nich len ďalšia hysterka v rade....
Foto: Annie Theby |
AK.... AK by ma boli počúvali.... AK by ma neboli ignorovali.... AK by
som mala viac síl a nedopustila som, aby ma tak odbíjali..... Bola som
unavená z priveľa AK.... Dala som sa presunúť do budovy s detskou
JISKou a rozhodla som sa sústrediť výlučne na môjho
malého synčeka. Jedno AK mi však doteraz nedá spávať. Ak by som verila všetkým
tým príbehom o prešovskej pôrodnici, mohlo to dopadnúť inak. Šla by som
rodiť do Vranova, Bardejova, Kežmarku či Košíc, kam chodí rodiť väčšina
Prešovčaniek. Chcela som byť však po pôrode v blízkosti svojej prvorodenej
dcéry, aby mi ju mohli každý deň voziť na návštevy a doplatili sme na to
obaja: ja, aj môj druhorodený syn. Preto nikdy nezabudnem. Nikdy nezabudnem na
ľahostajnosť personálu Monobloku, vďaka ktorej skončil môj syn
v inkubátore. Nikdy nezabudnem na aroganciu doktora Šimu, ktorý sa hral na
všemohúceho a vytrvalo ma ignoroval. Zrejme naveky ma tých 26 hodín, od
podania prvej infúzie oxytocínu po narodenie syna, bude strašiť v snoch.
A preto: NIKDY NEZABUDNEM!
Foto: Nick Nice |
Taktiež som rodila pri doc.Šimovi...dvakrát ma štopkal po rostrihnutí ..prvé šitie mu doktorka neudobrila rozstrihli stehy a štopkal ma druhýkrát ako sa vyjadril..bez hamby...Dnes má dcéra ++ rokov a nikdy viac sa nechcem vrátiť do pôrodnice..pre mňa trauma na celý život..sestričky neochotné,presne ak som upozornovala na nedostatky tak sa my vysmiali alebo vyziapali..musela som si hádkou vydobiť aby ma aspon pozreli a nevhali už v predpôrodnej miestnosti...poviem Vám..trauma na celý život
OdpovedaťOdstrániťASI STE ZABUDLI NA VŚIMNé. Nebolo by dobre si takého docenta všimnúť?
OdstrániťStrašne niečo, ani sa necudujem, že im pacientky zomierajú a nikto s tým nič nerobí :(
OdpovedaťOdstrániťje mi ľúto akú máte skúsenosť s monoblokom.Ja som rodila 3 krát v starej a nemôžem povedať nič zlé
OdpovedaťOdstrániťTiež som rodila v monobloku u MUDr. Simu pred 3 rokmi a som maximálne spokojná s prístupom lekárkou a sestričiek. Síce to bola sekcia po šiestich hodinách trápenia, ale mám krásnu zdravú dcéru.
OdpovedaťOdstrániťSom stále rada, keď počujem aj šťastné príbehy. Napriek tomu si myslím, že sekcia AŽ po 6 hodinách trápenia nie je šťastný koniec, ale vyostrenie situácie a chyba v úsudku. Žijeme v 21. storočí, a napriek tomu na pôrodnom stole umierajú ženy.Tak kde je problém? A prečo ho nikto nerieši? Áno, je pekné poďakovať sa, pokiaľ sme spokojní. Len by si mali všetci uvedomiť, že tých spokojných je len odrobinka.
OdstrániťĎakujem všetkým za prečítanie mojej malej spovede. Na FB má článok úspech a vďaka mnohonásobnému zdieľaniu, aj mnoho komentárov. Sú to desiatky nešťastných príbehov napísaných prešovskou pôrodnicou. Pri čítaní mnohých z nich sa tlačia slzy do očí. Áno, objavia sa aj šťastné príbehy, ale keď sa na to pozriete zblízka, uvedomíte si, že šťastné konce majú zväčša len bezproblémové pôrody. A to je smutné. Žena sa už nemôže spoľahnúť na to, že o ňu bude postarané tak, ako si zaslúži. A tak z obáv o seba, o dieťa a zo strachu z pôrodu si radšej priplatí. Lekára, pôrodnú asistentku, lepšiu izbu s rooming in a podobne. V konečnom dôsledkom je to len o biznise. Zaplatíš, máš. Nezaplatíš, trp! A nie je to len o personále. Prešovská pôrodnica je zastaralá, pôrodné stoly nevhodné, priestory nedostačujúce. Bohužiaľ, kým si kompetentní neuvedomia, že je čas na zmenu, my nič nezmôžeme.
OdpovedaťOdstrániťJe to krutá realita .... Títo ľudia majú byť výkladom spoločnosti MUDr je predsa niekto...je ich strašne veľa plus personál, často sa stáva, že obyčajní ľudia ctia vyššie morálne a profesionálne hodnoty.
Odstrániťhttps://presov.korzar.sme.sk/c/5693550/najblizsi-podozrievaju-z-pochybenia-lekarov.html
OdpovedaťOdstrániťTiež som si tam prešla peklom
Odstrániťhttp://www.pluska.sk/slovensko/regiony/matus-miska-nechcem-stratit-aj-teba.html?forward=sk_mobil2014_clanok.jsp&forcemobile=true
OdstrániťJe mi ľúto, čím ste si prešla a čoraz viac ma štve, že sa s tým nič nerobí..... to, čo sa tam deje, je trestuhodné, a napriek tomu stále všetci vyjdu bez trestu. :(
OdstrániťTiez som si tym prešla.A bolo to nieco strasne.Moj syncek si to najviac odniesil vazne chore srdiecko a este k tomu 9 diagnoz nam na to velmi zle spomienky.Nikdy im to neodpustim co spravili.Kedy mi spravili hned cisarsky rez a nečakali 1 a pol dna a potom uz jak vydeli ze je zle vtedy sa rozhodli na cisarsky rez kedy uz bolo pomali neskoro.Ale je to za mni.
OdpovedaťOdstrániťPorodila som dcerku totoznych rozmerov, 56cm a 4200g. Prirodzene po davkach oxitocinu, a zvijani sa 9 hodin od bolesti na posteli bez povsimnutia sestriciek. Bolesti vkuse 9 hodin, ziadne pauzy na predychanie. Toto svami spravi oxitocin. Bolo to v porodnici Kosice-Saca. Dcerka sa narodila s parezou brachialneho plexu, pridusena, 2 dni v inkubatore. Nik mi nic nepovedal, len ked mi ju po dvoch dnoch doniesli na izbu, dieta malo ruku o kosielku zapinacim spendlikom vypnutu hore na perinku a az vtedy mi tie svine povedali ze nehybe rukou koli komplikaciam pri porode a natiahnutym nervom v ramene + zlomena klucna kost! Keby sa niekto unuval zistit aky velky plod je, a netrepat mi hned oxitocin ale urobit cisarsky nic z toho sa nemuselo stat. Nikdy viac tam nepachnem! Hanba takemu zdravotnictvu!!
OdpovedaťOdstrániťJa som rodila v prešovskom monobloku ešte v roku 1991, ale vidím, že nič sa nezmenilo. Mala som vtedy 19 rokov, bola som totálne vydesená z prístupu sestier, ktoré sa ma pri príjme pýtali, prečo nespíme, veď je noc a ich vyrušujeme. Našťastie pôrod prebehol vcelku dobre od pol tretej v noci do pol siedmej ráno. Po pôrode som ostala na sále na " pozorovanie". Nikto si ma ale vôbec nevšímal. Bola som strašne unavená a asi som zaspala. Prebrala som sa na izbe, kde mi povedali, že mám otras mozgu. Spadla som z pôrodného stola. Keď prišiel na návštevu muž, opakovala som to isté aj trikrát, vôbec som si nepamätala, čo hovorím. Pri vizite na mňa primár ešte kričal, že čo som vystrájala na sále. Keď som sa ozvala, že tam nikto nebol, povedal, že klamem a odišiel. Moje druhé dieťa som porodila v "starej" pôrodnici, cez deň a celý čas pri mne bola sestra.
OdpovedaťOdstrániťTo je smutné, že toľko rokov ubehlo a stále to isté sa deje dookola. A dobrí lekári odchádzajú, pretože sa nevedia stotožniť so zastaralým systémom práce pripomínajúcim prácu v mäsiarstve, nie zázrak na pôrodnom stole.
OdpovedaťOdstrániťJe to hrozne, moja kamaratka v auguste tiez ridila v Presovskej nemocnici, bola prvorodicka, chlapcek bol velky, tiez ho vytshovali zvonom...dostala masivne krvacanie a po niekolkych hodinach boj o svoj zivot prehrala... :-(
OdpovedaťOdstrániťÚprimnú sústrasť :(
OdstrániťJe mi to luto, co pisete.
OdpovedaťOdstrániťJa som prvykrat rodila tiez v Presove, bolo to pocas noci pred rokom. Ja som nic nevedela, co a jak a kazdy tam spal, sestry, doktor, nikto ma ani raz neskontroloval za 7 hodin na kolko som otvorena, bolesti sialene. Az som sama zacala rodit na pripravke na posteli. AZ teraz viem, ze som uz tlacila dieta, len z tej bolesti som nevedela, co sa so mnou deje. Nikto tam nebol pri mne. Az ma musela rodit sestra, lebo doktor niekde v hajzli. Nakoniec ma odrodila nova zmena rano. Trauma na cely zivot. Rodicka nema byt sama!!!!
Presov NIE!!
Vyjadri sa k tomuto niekto z nemocnice? Predpokladam,ze nemaju odvahu. Mala som komplikovane porody, ale toto je des citat. Dufam, ze je syncek v poriadku ��
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za starosť. Trvalo mi 4 roky, než som bola schopná to dať zo seba von. Synček je zdravý. Polepšilo sa mu po tom, čo mu na JISKe dali infúzii krvi a konečne mohol z inkubátora von. Teraz je to šikovný 4ročný chlapček.
OdstrániťOd jednej novinárky som sa dozvedela, že po takýchto článkoch je primár schopný akurát tak podať sťažnosť. No, za pravdu sa každý bije......
OdstrániťZamyslela ste sa niekedy nad tym ze co robia media a konkretne Vasa pani novinarka ktora uz nevie co by urobila negativne proti personalu z monobloku tak sa znizuje k takemuto ohovaraniu ? Skuste si pozriet jej clanky...a k vasmu blogu bohuzial ze ziadna z vas si aspon nieco neprecita z odbornej literatury o porode a moznych komplikaciach len zbierate informacie na tychto debilnych blogoch. Lekari ani sestry nie su bohovia a bohuzial aj v dnesnej dobe zeny maju pri porode ako aj po nom stavy kedy mozu aj umriet....najlepsie by bolo vsetkych zdravotnikov ukrizovat. Preco potom tie co mate take strasne skusenosti nerodite doma ved je to dnes moderne a budete mat pohodlie domova sestru len pre seba.
OdstrániťA preco by mali rodit doma? Aby zomrela aj matka aj dieta? Porodnice su od toho aby sa ppstarali o rodicku i dietatko a ak to ten personal tam nebavi tak nech idu robit nieco ine.sama som zdravotnik sestra a viem ze to po case moze cloveka omrziet stereotyp prace ale ak k tomu dojde maju opustit stereotyp a ist na ine oddelenie.vsetky vieme ako to na porodnici chodi-same zeny kontrakcie krv klystyr , casto ide o zivot ci dietatka ci matky-komplikacie sa do predu nedaju tusit ale musia sa vcas riesit.personal ma byt v strehu ci nekrvacaju zeny ci dietatko nema dychovu tiesen v brusku...atd. da sa pisat vela comu vsetkemu sa vyvarovat v porodnictve.a urcite preferujem porody v porodnici aj s otcom dietata lebo zena nema cas a silu si pomahat sama ked rodi.
OdstrániťĎakujem za pohľad z druhej strany. Každému, kto sa do mňa naváža sa pokúšam vysvetliť, že mi nešlo o to, niekoho urážať, ale popísať môj osobný zážitok. Ide mi o to, aby bolo zachovaná dôstojnosť ženy pri pôrode, aby si vedeli užiť ten zázrak, ktorý sa udeje, keď sa žene narodí dieťatko. Bohužiaľ je stále viac nešťastných príbehov a pritom stačí tak málo: zmeniť zmýšľanie a otvoriť sa novým možnostiam!
OdstrániťMiska, nenechajte sa zastrasovat! Staznost tu v prvom rade mozte podat Vy a dalsie rodicky. Divim sa ze to este nikto neurobil..
OdpovedaťOdstrániťPresne tak nie STAZNOST ale ZAZALOVAT ich kvoli pristupu a zanedbaniu povinnosti podla zakona a kednak podla charty prav pacienta.................mali by sme sa rozhybat a nenechat im ujst taketo veci kebyze sa to stane na zapade alebo v US nemocnica uz je na sude davno.............nenechajme sa ZENY!!!!! snad nechceme take nieco prenechat aj nasim dceram .............
OdpovedaťOdstrániťJa som si zazila v presov v monobloku najhorsi den mojho zivota, bohuzial, moje dietatko to neprezilo... O pristupe lekarov a sestriciek... Lekara ani nezobudili, lebo vraj by bol nastvaty celu sluzbu... Ked som volala manzelovi, sestricka na mna kricala, ze naco, ci mi nestacia oni...??? V bolestiach celu noc, na moje naliehanie a ziadosti mi sestricka povedala, ze to nechame na prirodu... Nerobili ziadnu histologiu, doteraz neviem, co sa stalo, maleho mi neukazali, vraj ci som chcela vidiet tak modre cudo... Plodova voda zelena... Nepochovala som si ho, v 27. tyzdni ho vyhodnotili ako biologicky odpad!!! nikdy, nikdy na to nezabudnem, ked o tom pisem, bezi mi to v hlave ako film... horor... Dnes mam dvoch zdravych synov, ktorych som rodila v kosiciach, v saci... Primar sa chytal za hlavu, ako ma mohli nechat rodit prirodzene, akoze nemam vysledky z histologie... absolutne nechapal... v saci som sa citila, ako v hoteli hilton a to som nemala ani zazmluvneneho lekara, ani nadstandardnu izbu... toto prajem kazdej zene... Manzel pri porode, prijemne a ochotne sestricky, lekar, ktory je vzdy dobre naladeny a profesionalny... Moje deti ani ja nikdy!!! do presovskej nemocnice nevstupime...
OdpovedaťOdstrániťMyslite si, že je to na odvolanie riaditeľa nemocnice? Vie o tom minister Druker?
OdstrániťŽienky, tu je návod ako sa pripraviť na pôrod v pôrodnici a vyhnúť sa klasickému traumatizujúcemu zážitku. Všetko pekne vysvetlené. http://zdrave-tehotenstvo-prirodzeny-porod.sk/ebook-porod/
OdpovedaťOdstrániťAhojte. Ja som sice bola o poschodie nizsie , na oddeleni do 6 mesiaca , lebo sme prisli o babatko v 15tt, ale ked som si citala tvoju skusenost princip je rovnaky. Sestricky aj lekari sa tvarili ako keby som bola skusena rodicka a potratila uz niekolkokrat. Prisli sme v noci o druhej. Lekar spal, vsetko zamknute. Silno som krvacala , dokial ma dostali do ambulancie preslo asi 10 minut. Ked babatko odislo , jedina reakcia primitivnej sestricky bola, ci som mala sex. Len som si bezvladne lahla a snazila sa vypnut jej stupiditu. Nikto mi nepovedal , co som mnou idu robit, co sa stalo, len som sa zobudila o piatej rano na izbe. Bolo to nase prve a ako vacsina normalnych zien , nevedela som ci mozem vstat , ist sa vycikat, atd...az ked prisla vizita primar mi povedal, ze mozem ist na WC....ked som sa odhodlala hlava sa mi zakrutila a vystupila na mna slabost..nikto neprisiel a neopytal sa ci nepotrebujem pomoct...na chodbe sa sirila vrava , ze preco izba 5 nie je este oholena...ked sa mi nalialo mlieko , tak som si vygooglila , co treba robit tak som si sama na vizite vypytala tabletky na zastavenie laktacie...a teraz pride super zaver...po dvoch dnoch ma pustili...dala som si doma sprchu, a zrazu som si nieco nahmatala medzi nohami...pan doktor mi zabudol vytiahnut po zakroku tampon....preco nie???? Zle , zle , cele zle...verim ze sa raz do porodnice vratim, za prijemnejsich okolnosti, ale verim , ze nie do monobloku...mojim stastim bolo, ze som to cele hned ked sa to stalo prijala , a povedala si , ze takto to malo byt...byt slabsi jedinec s kombinacou s presovskou nemocnicou to nedam...neviem, co ich vedie k tej arogancii a syndromu ,, boha'' ...pri sestrickach to uz nechapem vobec...ale ta ludskost , milost a pokora tam chyba...nam chorym , ktori to v tej chvili tak velmi potrebujeme
OdpovedaťOdstrániťJa som 3-krat rodila na cisarsky v starej nemocnici pri Mudr. Kaščak vyborny clovek, sestricky celkom fajn az na niektore vynimky. Do monobloku by som ani nevkrocila.Na staru nemocnicu mam dobre skusenosti.
OdpovedaťOdstrániťJa som pred 3mesiacmi rodila v starej nemocnici,a celkom som bola aj spokojna.Malicka sa mi v pohode zdrava narodila a teraz uz sa tesime doma....a velmi mi je luto vas vsetkych co ste zazili a cim ste si museli prejst...
OdpovedaťOdstrániťJA SOM 2xrodila v monobloku a nemozes povedat ani JEDNO krivé slovo na.oddelenie....Sestricky aa aj lekari boli taky aky mali byt,tiez som mala velmi TAZKY porod ale voete zienky POROD BOLI a to si musime same prist,co mi.mal lekar vysedavat pri.zadku cely cas alebo co??ste nesvojpravne niektore??prebohaaaa najlepsie sa je len stazovat a za somariny...a po 4rokoch napiiiiisat taku stupidny clanok to IINTELIGENTNA.ZENA nenapise.....vy ste zdrava a aj dieta co viac si.moze clovek priat....a to ze.niekto na vas hormonalne.zmenenu zenu zle.pozrel ooooch straaaaasne nieco chudatko.....Ne take.vaazne veci sa riesia v nemocnici ako taka Vasa blbost...sa zamyslite nad sebou...a nabudúce chodte rodit do zzahranicia ked.tam je lespie...a verim,ze dotycny lekar,ktoreho ste VEREJNE MENOVALI sa tiez do Vas pustí,ale vy neemate adcekvatne informacie....ak ste chceli zeby vam pierko.fukali okolo zadku ste mali ist do SUKROMNEJ NEMOCNICI a zaplatit si zato!!NIEKEDY ZENY RODILI.NA. POLIACH A DETI BOLI ZDRAVE A TERAZ CHCETE NEVIEM CO OD.PERSONÁLU.....za zamyslite nad sebou!!!
OdpovedaťOdstrániťMilá moja neznáma, ktorá nemala ani odvahu napísať meno. Toto bol môj druhý pôrod, viem, že pôrod bolí, ale taktiež viem porovnať, čo je normálne a čo nie. A vďaka ženám ako vy, sa nikdy nič nezmení. A taktiež vďaka ženám ako vy, mi trvalo 4 roky, než som to napísala, pretože nedokážete nič, než urážať a povyšovať sa nad iných. A dobu čo popisujete.... Keď ženy rodili na poliach.... to vy máte zlé informácie, pretože vtedy mnoho rodičiek i detí prišlo o život, v dôsledku zlých podmienok a zlej informovanosti. Takže mi z toho vychádza, že napriek pokroku vo svete, Slovensko stále žije v dobe, keď ženy rodili na poliach.....
OdstrániťVážená anonymná HRDINKA.
OdstrániťTo snáď nemyslíte VÁŽNE!!! "Ne take.vaazne veci sa riesia v nemocnici ako taka Vasa blbost..." Ako toto môžete napísať žene, ktorá už mala jeden pôrod za sebou a teda vie porovnať priebeh aj prístup personálu a cítila, že niečo nie je v poriadku (keďže sa bábätko nehýbalo a nemala kontrakcie, ale sústavnú jednoliatu bolesť) a jej synček skončil na JIS-ke a hrozila mu výmena krvi?!?!?!? Jediná blbosť je tento Váš STUPÍDNY komentár!!! A nemyslím si, že autorka článku je tá, čo by sa mala nad sebou zamyslieť.... :( :( :(
😂😂😂 toto je na smiech. Unknown ma jednu zakladnu a dve ludove vystudovane asi. .
OdstrániťNic v zlom "neznama", ale v pripade lupezneho prepadnutia so zbranou, ktorou by vas nejaky zlodej ohrozoval, okradol by vas, by ste si tiez povedali, ze som ziva a zdrava (aj ked okradnuta), tak naco by som mala nahlasovat lupezne prepadnutie so zbranou??? Niekedy sa az cudujem, aky dokazu byt ludia hlupy...
OdstrániťMila neznama ja som tam rodila pred,, coskoro,, 18 rokmi.a ako citam ,tak nic sa tam nezmenilo.ja na sale v bolestiach,vyvolavacka napichnuta a nezaujem personalu,sestre som vravela nech mi pomoze,ze uz nevladzem,tak iba na mmna pozrela ze uz mi pomohla ,ze mi napichla vyvolavacku.lekar prisiel pozrel a povedal ,ze este nebudem rodit ,ze to mozno v noci,ze on ide pozriet este druhu tretinu hokeja,asi som sa zlakkla ked to povedal lebo v tom momente som rodila.otras. dcerku som nemohla vytlacit ,trikrat som im odpadla na stole,prebrala som sa nato ze na niekto po tvari utiera s mokrym tamponom(ucnica),no dopadlo to dobre,ked prisla lekarka tak mi vravi,ze som mala byt davno po sekcii,lebo dcerka bola velka 4,33kg a nemali ma tam nechat sa trapit 11hodin.
OdstrániťLezime tu 4 stastnecmamicky na tejto porodnici o ktorej vy tu vypisujete hororove story a sme uplne pohorsene tym co sme citali ako niekto moze toto vobec napisat a potom to s hrdostou komentovat a riesit . Je tu uzasny personal krasne nove prostredie porodnych sal mile sestry a mlady a empaticky lekari o com ste to vobec pisali mila pani ? Vy vobec viete ako tovtu naozaj je alebo len tak ste sa rozhodla niekomu ubluzit a urazat. Jana, Zuzana, Maja a Karin mamicky z porodnice monoblok
OdpovedaťOdstrániť1. ak ste fakt stastne mamicky, blahozelam - priznajte sa kolko ste dali do obalky?, nie je to jedina story, citali ste komenty vyssie?
Odstrániť2. ak ste zamestnanci - je mi Vas luto, akoze sorry, hororove story o presovskej nemocnici pocuvam uz niekolko rokov a to som muz,tvorcom tych story ste vy, nie je to jedina story, citali ste komenty vyssie?
NEMATE CELE MENO, STE U MNA OBYCAJNY HEJTER - SOM POHORSENY DEBILNYMI KOMENTAMI
Už dávno to nie je len záležitosť blogov, či uvedomelých novinárov..... Stav slovenských pôrodnic, pričom zakaždým zdôrazňujem, že nejde len o samotný personál, sa začína pretriasať masovo.... A ak tu niekto uráža, ta ste to vy, ktoré napádajú tie, ktoré majú odvahu prehovoriť o svojom osobnom zážitku. Mali by ste byť radi, že ste v poriadku a mali ste šťastie......
OdpovedaťOdstrániťhttp://www.dobrenoviny.sk/c/113250/dokument-ktory-ste-nemali-vidiet-nemocnica-sa-vyhrazala-za-film-o-porodoch-na-slovensku-divaci-ho-aj-tak-uvidia
OdpovedaťOdstrániťNavrhujem nasledujuci format komentov koli statistike:
OdpovedaťOdstrániťBola som spokojna (ano/nie), dala som obalku (ano/nie), mala som znameho (ano/nie)
Vyborne ze je zverejnene meno. Nutne je vsak podat staznost na Urad pre Dohlad nad Zdravot.starostlivostou , clanok na FB len ozrejmuje co je zenam uz davno zname.
OdpovedaťOdstrániťWau. Uplne ze Wau anonymkam a pani Jane, ktora asi je jedna z personalu. Porodila som a mam 3 mesacneho chlapceka v Anglicku a toto je horor hororov na slovensku -nie zdravotnictvo, ale personal! V anglicku mate 2 ultrazvuky za tehotrnstvo ale personal je top a v porodnici absoluthe na jednotku. Ked mi pichali epiduralku sestricka ma drzala za ruku a chlacholila. Hanky mala biele tak som ju silno drzala ale usmievala sa na mna. Pan doktor mi prisiel po porode osobne zablahozelat aj 's anesteziologickou.sestricky boli na izbe do 30 sekund hocikedy v noci ked som zvonila. Laktacna so mnou stravila 6 hodin v sobotu ked sa maly nevedel nasat. Moja dula za mnou prisla do nemocnice po porode a tesila sa so mnou zo syna. Ak nechcete robit zdravotnu sestru alebo porodnika, nerobte to. Pan doctor ked ma nocnu ma SPAT DOMA CEZ DEN, nie v noci v sluzbe.Dokonca ani vo fabrikach kde maju zaplatene polovicu v noci NESPIA.Zene, ktora rodi,by mali tieto chvile ukrutnej bolesti sprijemnit sestricky a lekari a dat do toho vsetko. Preboha ved nie su tovar, ale zive stvorenia!
OdpovedaťOdstrániťPreco nepodat staznost oficialne? Preco sa nepostavit niecomu tak sokujucemu aby sa to nestalo zas?
Nechapem. Do placu mi je z tohoto. .
Jaj a este toto..partner bol so mnou v izbe od 7 rana do pol noci. Kazdy den. Ospravedlnili sa, ze pre neho nemali pohodlnejsiu sedacku. Bol so mnou na sale. Ked som mala problem, navrhli, ze mu zavolaju. Tot vse..a nie je to o peniazoch. Ani cent som im nedala..a taktiez nezarobia bohvieco. Stastny narod.
OdpovedaťOdstrániťSkoda, ze ste vo svojom clanku/blogu nenapisali, ze sa vam to stalo uz pred 4rokmi, malokto cita komenty pod tym a teraz to cely Presov riesi ako novinku. Odhliadnuc od traumatizujuceho zazitku, co mi je velmi luto, ze ste niecim takym museli prejst, je to trochu nefer voci citatelom aj voci personalu, kt. sa mohol za ten cas zmenit. Rodila som teraz v auguste v monobloku pri Dr.Simovi a nemozem sa stazovat ani nanho ani na personal a to som mala tazky porod. Nepocula som ani od spolubyvajucich rodiciek, zeby mal niekto vacsi problem s lekarmi alebo personalom, samozrejme nie su tam vsetci idealni. A este taky detail, porodna sala je uz nova a tepla voda tecie aj po polnoci.
OdpovedaťOdstrániťSkúste si VY prečítať komenty nie len tu, ale všade po FB, kde bol článok zdieľaný. Píše sa tam desiatky príbehov, podobných, ale aj oveľa horších ako je ten môj. A mnohé sa odohrali len týždne či dni dozadu..... To, že konečne tečie teplá voda na pôrodnom ešte neznamená, že je všetko OK a zabudnuté. Prešovská nemocnica stále píše desivé príbehy, mnohé sú zamlčané zo strachu rodičiek, či ich príbuzných.
OdstrániťAno mate pravdu,je vela podobnych pripadov, ako ten vas a to nie len v presovskej nemocnici, ale v kazdej inej, kde je viac ako 1000 porodov rocne. Nastastie je v FNsP PO viac spokojnych mamiciek, ako nespokojnych. Nechcela som nikoho obhajovat, len som napisala svoju skusenost, tak ako vy vasu. Ak lekar u vas pochybil, mali ste to riesit cez UDZS.
OdstrániťMichaela ... tak vdaka bohu, ze ste obaja vyviezli zivi a zdravi relativne a zelam, zotavenie skore pre vas oboch... Vynikajuco, ze blogujete a spisali ste to tak ako to bolo
OdpovedaťOdstrániťTo čo sa tu píše je horor, a súcitím s obeťami, ale nechce sa mi veriť, že sa nikto za tie roky neozval? Veď sú kontrolné orgány, blogy, dokonca aj polícia by týchto mesiarov mala riešiť...
OdpovedaťOdstrániťje vela mamiciek, ktore sa neozvali a je podla mna na to viacero dovodov:
OdpovedaťOdstrániť1. strach
2. snaha zabudnut
3. problem dokazat, ze sa skutocnosti stali tak, ako ich popisuje rodicka (najma ak rodila sama)
Vacsina je po traumatizujucom porode v soku (bola som po prvom tiez) a nema chut, odvahu, guraz ani nervy vracat sa k tejto udalosti. Snazite sa uzivat si dieta a rychlo na danu skusenost zabudnut. Je to chyba. A je dobre, ze sa mamicky zacali ozyvat a riesit ich vlastne skusenosti, je najvyssi cas.
o takýchto veciach treba hovoriť! rozumiem že je to ťažké, ale potom to pomôže predísť komplikáciam u iných ľudí...Aj keď toto sa fakt nedá nazvať komplikácia, ale týranie... Zdá sa mi že veľa vecí v SR nefunguje len preto, že to neriešime, nesťažujeme sa...
OdstrániťMoja.mama tama rodila predveľmi 11stimi rokmi.moju sestru....nadiktovala vahu dokonca o dve kilapercentá viac a dali jej slabu narkozu...isla na cisarak...ale vswtko citila ,presne vedela co sa deje v operacnej salea a tie bolwsti...doteraz ma.traumu...a vsetko.bola chyba anesteziologa ktoreho meno jej niktoto.nechcel.povedat a, ona nemala silu to. Riesit...stale len pocuje tie slova ked sa doktor spytal anestez. ,, uz mozem "? '''Ano doktor mozetw...a mamam sa nebola schopna hybat ..az nakoniec ked malu z nejtoho vybrali a previezliaj na pooperacne vybrali jej z krku trubicu zacala strasne kricat od bolesti...az ju otec pocul dole vinku ..utekal hore a nespoznal ju..utrapena bolestou nana nespoznanie..masochizmus...
OdpovedaťOdstrániťPrešovčanka zomrela po deviatich mesiacoch bezproblémového tehotenstva a prirodzenom pôrode:
OdpovedaťOdstrániťhttps://spis.korzar.sme.sk/c/4643335/presovcanka-zomrela-po-deviatich-mesiacoch-bezproblemoveho-tehotenstva-a-prirodzenom-porode.html
Na lekárke zo starej pôrodnice M. Brehovej bolo rozhodnutie o tom, či príde 5100-gramový chlapček na svet prírodzenými cestami, alebo použitím cisárskeho rezu. Päťdesiatpäťcentimetrové dieťa musela mama nakoniec porodiť v bolestiach. Z komplikovaného šesťhodinového pôrodu sa Prešovčanka nezotavila.
Nielen pôrodnica, ale všetky oddelenia a celá nemocnica je tu zbytočná... ideálne by bolo zbúrať ju a postaviť veľký zábavný park, prinieslo by to viac úžitku
OdpovedaťOdstrániťMamička Zuzana († 28) zomrela tesne po tom, ako priviedla na svet synčeka: Jej manžel Marek (30) chce odpoveď na jedinú otázku: https://www1.pluska.sk/Regiony/Vychodne-Slovensko/Mamicka-Zuzana-28-zomrela-tesne-po-tom-ako-priviedla-na-svet-synceka-Jej-manzel-Marek-30-chce-odpoved-na-jedinu-otazku
OdpovedaťOdstrániťNa každú ... voda vrie, bumerang sa vracia... Z počutia viem o jednej bezcitnej doktorke, ktorá sa otrasne správala k pacientkám ktoré išli rodiť, ani si ich nevšímala a potom sa tejto doktorke narodilo postihnuté decko...
OdpovedaťOdstrániťJe mi uprimne luto vasej zlej skusenosti. Nijako ju nechcem zlahcovat,aby vsak veci nevyzerali len cierne,musim pridat svoju pozitivnu skusenost. Rodila som v decembri 2016,prirodzeny porod, prve babo. Pristup lekarov (a ano konkretne aj Dr. Simu) aj sestriciek bol uplne uzasny,sestry na oddeleni maximalne empaticke,do obalky som nikomu nic nedala. V presovskej nemocnici su aj pacienti s pozitivnymi skusenostami,nastastie nie vsetky pribehy su hororove.
OdpovedaťOdstrániť